Muž, ktorý sa nenarodil pre obyčajný život
Prave táto veta vystihuje legendárneho zakladateľa talianskej automobilky Ferrari, Enza Ferrariho. Narodil sa 18. februára 1898 v Modene. V jeho mladosti nič nenasvedčovalo tomu, že by mal mať niečo s motoristickým športom. Zaujímala ho hudba, spev a žurnalistika. Jeho otec mal dielňu na výrobu nástrojov pre talianske železnice. Štátne zákazky zabezpečovali rodine aj Enzovi slušný život. Kým však jeho brat Alfredo bol vzorný študent, Enza učenie moc nebavilo. Všetko sa zmenilo, keď ho otec zobral ako desaťročného na automobilové preteky, kde mu nadobro učaroval zvuk motora a vôňa spáleného benzínu.
Pretekárska kariéra Enza sa začala po prvej svetovej vojne, ktorá mu uštedrila ťažké životné rány. Prišiel v nej o otca, brata Alfréda a on sám skoro o život. Po prepustení z armády zostal 21 ročný Enzo na dlažbe. Neskôr si našiel prácu u istého Giovanniho, ktorý využil nedostatok áut v Taliansku, rozmontovával karosérie nákladných áut a predával podvozky do dielní, aby z nich mohli vyrábať automobily. V tej dobe Ferrari pravidelne často navštevoval bary, kam dochádzali pretekári, ktorí mu dali možnosť naviazať kontakty vo svete automobilového športu. Spriatelil sa s Ugom Sivoccim, ktorý stál na čele testovacieho oddelenia v milánskej automobilke CMN. Na jeho doporučenie sa Enzo stal skúšobným jazdcom u CMN (Construzioni Mecchaniche Nazionali). Práve pri tejto práci si Enzo uvedomil, že jeho prianím je stať sa pretekárskym jazdcom. Svoje prvé zárobky použil na kúpu vozu Cb4N, s ktorým sa v roku 1919 zúčastnil závodu do kopca Parma to Poggio di Berceto. Netrvalo dlho a oslovila ho Alfa Romeo a on sa stal jazdcom u tejto dobre známej talianskej spoločnosti, vedľa takých špičiek ako Antonio Ascari a Giuseppe Campari.
Najväčším úspechom tohoto pretekárskeho obdobia bolo druhé miesto na Targa Florio v roku 1920, boli to jeho prvé preteky vo farbách Alfy Romeo. Mohol vraj aj vyhrať, keby ho členovia tímu lepšie informovali o priebehu pretekov. V nasledujúcich rokoch sa jeho výkony u Alfy ďalej zlepšovali a vrcholu dosiahol v roku 1923, kedy v Ravene na Circuito di Savio zvíťazil.
Enzo sám za svoje najlepšie víťazstvo v tejto časti svojej kariéry pretekárskeho jazdca považoval prvé miesto na Coppa Acerbo v Pescare v roku 1924, vtedy porazil tím Mercedesu, ktoré tesne pred tým vyhralo Targa Florio. Svoju pretekársku kariéru ukončil v roku 1932,kedy sa mu narodil syn Dino, po ktorom je pomenovaný model Ferrari, ktorý bol vyvinutý spolu s Fiatom.
V tomto období už mal založený vlastný tím Scuderia Ferrari, ktorý však stále reprezentoval Alfu Romeo, kde pôsobil ako konštruktér pretekárskych áut. Jeho znakom bol vzpínajúci sa čierny žrebec na žltom pozadí. Enzova dominantná povaha však vytvárala napätie. Spory v tíme Alfa Romeo vyvrcholili v roku 1939, keď dostal Enzo „padáka“. Za slušné odstupné kúpil pozemky v Maranelle a vybudoval vlastnú továreň. Prvé skutočné Ferrari (F 125S) však prišlo na svet až oveľa-oveľa neskôr. Až v roku 1946, teda po druhej svetovej vojne, pretože dovtedy bola fabrika nútená prejsť na vojenskú výrobu. Vozidlá Ferrari s 12-valcovými motormi začali rýchlo kraľovať formule jeden. Za ich volantmi sedeli takí velikáni ako Juan Manuel Fangio či Phil Hill. Okrem toho sa Ferrari pustil aj do výroby osobných áut pre majetných zákazníkov. To mu však bolo vždy proti srsti. Robil to len pre peniaze, ktoré investoval do tímu Scuderia.
História stajne je fascinujúca a Scuderia Ferrari je so ziskom 15. titulov majstra sveta formuly 1 a 16. titulov Majstrovstiev sveta konštruktérov F1 najúspešnejším tímom.
Prvý závod, ktorého sa zúčastnil voz Ferrari, prebieha v roku 1948 v Turíne a víťazstvo prichádza hneď rok na to, na Lago di Garda. Od roku 1950 sa značka pravidelne zúčastňuje závodov F1, takisto po roku nasleduje prvé víťazstvo. Prvý voz, ktorý debutoval na dráhe v Piacenze, Ferrari F125S, dosiahol víťazstvo na VC Róma s priemernou rýchlosťou 88/km za hodinu. Populárna značka, je doslova nútená k častej inovácií vozidiel a rýchlemu rozvoju. Tomu zodpovedá množstvo nových modelov.
Po tom, ako bola zlá finančná situácia vo Ferrari vyriešená predajom nadpolovičnej väčšiny Fiatu, výroba mohla naďalej pokračovať a nič nebránilo vzniku mnohým legendárnym modelom ako boli Ferrari
Testarossa, či Ferrari F40 V8. Enzo Ferrari umiera v roku 1988 a až do konca svojho života stal na čele svojho podniku. Slávna história automobilov jeho smrťou nekončí a na trh boli uvedené úspešné modely ako Ferrari F50, nástupca legendárnej F40, Ferrari Maranello, ktoré dostalo názov podľa rodného mesta automobilky. Na počesť svojho zakladateľa uzrelo svetlo sveta Ferrari Enzo, ktoré vyšlo v limitovanej edícií 400 kusov a patrí medzi najdrahšie automobily na svete. Aj napriek majoritnému vlastníctvu Ferrari Fiatom, duch Enza Ferrariho žije v autách s jeho značkou naďalej.